Naša škola sa tejto eko-aktivity zapojila už druhým rokom s členkami enviro-krúžku Kvapky. Vďaka nej môžeme zachrániť stovky obojživelníkov, ktoré by inak skončili pod kolesami áut. Žaby začínajú migrovať na jar, keď sa teplota ustáli nad 7 °C. Po postavení zábran im potom treba poskytovať taxi-službu nepretržite po dobu 6-8 týždňov. Tento rok sme začali 11.2. a skončili 2.4.2024.

 

Ako to prebieha? Každý deň v týždni má na starosti jedna hliadka. V rámci dňa ( ideálne ráno, lebo žaby migrujú hlavne v noci, no my sme chodili rovno po vyučovaní)) sa hliadka presunie na miesto, v našom prípade Prietrž. Nasadíme si reflexnú vestu aby sme boli viditeľní pre autá – veď ani my nechceme skončiť pod ich kolesami. Žabí taxikár by si okrem toho mal navliecť gumené rukavice, aby neublížil žabám, ktoré dotyk nechránených rúk, môže po zimnom spánku doslova popáliť. Potom sa už môžeme presunúť k prvému vedru. Pri barikáde sú v pravidelných vzdialenostiach do zeme zapustené záchytné vedrá. Žaba v noci narazí na barikádu, ide doľava, doprava a spadne do vedra. Keď ju náš taxikár vo vedre nájde, musí ju identifikovať a zapamätať si koľko ich preniesol. Prenáša sa aj z ostatných vedierok až po koniec barikády. Z vedierka treba pasažiera vyberať jemne, nechytať zboku ale odspodu a prikryť druhou rukou zvrchu. Žaba nemá rebrá – pri úchope zboku trpia jej vnútorné orgány.

 

Napokon sa dáta zapíšu do zdieľaného dokumentu a hotovo! Pri úvodnej brigáde sa pri Prietržskej priehrade každý rok stavia bariéra o dĺžke asi 200m. Je z dlhých kusov odpadovej fólie, ktorú takto recyklujeme. Keď už nám žaby domigrovali, diery po vedierkach znovu zasypeme, bariéru zrolujeme a uskladníme na ďalší rok. Čo sa týka lokality, okrem Prietrže sa žabky prenášajú za priecestím smerom na Cerovú, v spolupráci s občianskym združením Cerová Inak a tento rok pribudla aj Kunovská priehrada. Migračné ťahy bývajú vždy v blízkosti lesa, kde žaby zimujú a neďaleko mokradí, kam sa chodia páriť. Pri priehrade v Prietrži je mokraď navyše vylepšená jednou z najkrajších bobrích hrádzí v okolí Senice.

 

Obojživelníky síce nemajú doklady, ale identifikovať ich môžeme podľa farby a tvaru.

Ropucha obyčajná (po starom bradavičnatá) nemá po tele okrem typických bradavíc žiadnu špeciálnu kresbu ! Tento rok sme ich celkovo zachránili 88 (naša hliadka 21ks.)

Ropucha zelená, na rozdiel od obyčajnej, má pod výrastkami akési zelenobiele maskovanie. Tých bolo tento rok 2 (všetky naša hliadka)

Skokany hnedé sú hladké a – samozrejme hnedé. Zachránených 4 (naša hliadka 0ks.).

Mlok bodkovaný je ako taká malá hnedastá nenápadná jašterička. Tento rok zachránených 6 (naša hliadka 3ks.)

A prečo vlastne všetka tá pomoc?

1. Mnohé z migrujúcich obojživelníkov sú ohrozené druhy. Asfaltová cesta je ich úhlavný nepriateľ, čiže ich pomocou taxi chránime pred vymieraním.

2. Pravidelná biológia v praxi. Teraz máme živú predstavu ako tie živočíchy vyzerajú.

3. Ochranári vedia naše dáta využiť. Napríklad pri budovaní bio-koridorov.

4. A v neposlednom rade k tomu všetkému je to ochrana biodiverzity!

Obojživelníky sú v celej svojej pestrosti neoddeliteľnou súčasťou potravinového reťazca. Bohužiaľ, ako sme aj sami zistili, ich počet z roka na rok klesá.

NIEČO O ŽABÁCH