Prvá úloha, ktorá ich čakala bol človek s otvorenou zlomeninou na ruke. Naši záchranári reagovali premyslene, ani na chvíľku nezaváhali, čo majú urobiť. Presne vedeli, ako majú postupovať, čo majú s kričiacim človekom robiť. Veď mnohí dospelí to sami nevedia! S touto úlohou si poradili perfektne.
Ďalej nasledovala najťažšia úloha – kardiopulmonálna resuscitácia (KPR). Každý jeden z tímu musel pred porotou ukázať svoju obratnosť a pritom na nič nezabudnúť. Siedmaci oživovali ako malí profesionáli. Priznám sa, že som čakala nejaký stres alebo malý okamih rozhodovania sa. No nič také nebolo.
Potom nás čakali otázky z teórie. Chlapci a dievčatá namiesto hrania sa, sa museli doma naučiť asi 40 otázok poskytovania prvej pomoci. Na záver nás čakalo vyhodnotenie. Títo žiaci boli na súťaži prvýkrát, nevedeli, čo ich čaká. Iné je trénovať si prvú pomoc v škole, iné pred skúsenými záchranármi - porotou.
V stredu síce nezískali prvé miesto, ale získali oveľa viac – poznatky o poskytovaní prvej pomoci.

Naši siedmaci nie sú profesionáli, ale viem, že až raz bude niekto potrebovať ich pomoc, budú vedieť, čo majú robiť a možno niekomu zachránia život.

(Sarka Sabanošová, Sabinka Nemčeková, Emka Ňukovičová, Adamko Bajan, Tadeáš Čenteš )

Na záver by som chcela poďakovať v všetkým ľudom z Červeného kríža: „To čo robíte je skutočne Veľká vec. Ďakujeme!“

Mgr. Valéria Závodná